středa, června 25, 2014

Elektronické dokazovanie zo zámoria: Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA týkajúce sa doktríny tretej strany


Práve dnes Najvyšší súd USA vydal rozhodnutie vo veci zaistenia a prehľadávania mobilných telefónov, ktoré má významný dopad na ustálenú anglo-americkú doktrínu tretej strany (third party doctrine). Súd jednohlasne pod vedením predsedajúceho sudcu Robertsa prijal stanovisko, že štvrtý dodatok ústavy vyžaduje bezpodmienečný súhlas súdu k prehľadávaniu mobilného telefónu, a to aj v prípade ak ide už o zadržanú osobu.

Medzi zaujímavé zhrnutie súdu patrí stanovisko, že mobilný telefón v súčasnosti predstavuje taký obrovský informačný zdroj v rukách jedinca, že jeho prehľadávanie orgánmi štátnej moci sa do istej miery podobá osobnej fyzickej prehliadke (prípad Robinson).

Za pozornosť stojí nasledujúce odôvodnenie súdu: “... cell phones differ in both a quantitative and a qualitative sense from other objects that might be kept on an arrestee’s person. The term “cell phone” is itself misleading shorthand; many of these devices are in fact minicomputers that also happen to have the capacity to be used as a telephone. They could just as easily be called cameras, video players, rolodexes, calendars, tape recorders, libraries, diaries, albums, televisions, maps, or newspapers […] The storage capacity of cell phones has several interrelated consequences for privacy. First, a cell phone collects in one place many distinct types of information—an address, a note, a prescription, a bank statement, a video—that reveal much more in combination than any isolated record. Second, a cell phone’s capacity allows even just one type of information to convey far more than previously possible. The sum of an individual’s private life can be reconstructed through a thousand photographs labeled with dates, locations, and descriptions; the same cannot be said of a photograph or two of loved ones tucked into a wallet.“

Zdroje:


Žádné komentáře: